Vysvetlím v jednoduchosti pojmy, ktoré sa dnes už denne používajú v diskusiach o riešení nízkoenergetickej výstavbe. Veľmi často sa ale práve tieto pojmy aj zamieňajú a vznikajú takto pre laika dezinformácie. A takáto situácia dokonca niekedy aj niektorým realizátorom s vlastným stavebným materiálom vyhovuje a využívajú to na zahmlievanie či skresľovanie faktov vo svoj prospech.

Pasívne a nízkoenergetické domy sú fenoménom posledných rokov

Za ich vznik vďačíme dvom svojim spôsobom protichodným požiadavkam. Na jednej strane je v zásade egoistická túžba čo najviac ušetriť, na strane druhej veľmi nezištná a nesebecká snaha minimalizovať negatívny vplyv ľudskej činnosti na životné prostredie. Výsledkom je ale to isté riešenie: idea domu, ktorého energetické výdaje by sa čo najviac blížili k nule.

Nový vynález s dávnou históriou

Podstatou života je spracovanie a výmena energie. Platí to pre všetky živé organizmy a platí to i pre človeka. Vynález zvaný dom predstavuje zatiaľ najúspešnejší pokus ľudstva, ako energetický problem účinne riešiť. Od dob, kedy prvé umelé príbydky vznikly sa toho vlastne veľa nezmenilo. Domy dodnes fungujú na veľmi jednoduchom princípe: vytvárajú okolo svojich obyvateľov ochrannú vrstvu, ktorá zaisťuje udržanie stabilnej a pre človeka priaznivej mikroklímy, viac-menej nezávislej na premenách okolitého prostredia.

Stavebníkom pochopiteľne vždy šlo o to, aby dom v prípade potreby odvádzal do okolia čo najmenej energie a zároveň aby ho bolo možné vykúriť (či vychladiť) s čo možno najmenšími nákladmi. Ale až moderná doba a jej technológie umožnili, že energetické straty domu je možné natoľko minimalizovať, že jeho vykúrovanie sa stane nezávislým na ekologicky nešetrných zdrojoch. Presne to je podstata pasívnych domov, na ktoré môžeme pozerať ako posledné štádium tisícročnej snahy človeka optimalizovať svoje hospodárenie s energiami.

Pasívne, nízkoenergetické a ďalšie (snáď "aktívne"?) domy

Pasívny dom je definovaný tak nízkou tepelnou stratou, že nepotrebuje žiadny z bežných, spravidla neekologických systémov vykurovania. Je konštruovaný tak, aby prísun energie zo slnka, ľudí a elektrických spotrebičov počas väčšiny roka bez problémov využíval na dostatok tepla pre celý dom. V rámci slovenskej legislatívy určuje hranicu medzi pasívnymi a ostatnými domami hodnota tepelnej straty 15 kilowatthodin na meter štvorcový vykurovanej plochy.

Posledným technologickým výkrikom sú potom tzv. aktívne domy, t.j. domy s prebytkom tepla, ktoré nielenže nepotrebujú žiadnu energiu z vonka, ale sami ju ešte dodávajú do rozvodnej siete.

Kam ďalej a ako? Ale teraz a tu (..ale ekonomicky!)

Vzhľadom k tomu, že do rady z použitých technológií je doteraz potrebné investovať pomerne veľké prostriedky, jedná sa zatiaľ o cestu vhodnú skôr pre skutočných fanúšikov do moderných trendov a osoby spoločensky zodpovedné, pre ktoré nie je ekologické myslenie len prázdnym heslom.

Ale napriek tomu už dnes začíname byť svedkami sprístupnenia niektorých technických vymožeností takmer všetkým a je samozrejme možné predpokladať, že tento trend bude i naďalej pokračovať. Preto môžeme dúfať, že zanedlho príde doba, kedy v pasívnych či nízkoenergetických domoch bude bývať každý z nás. A takéto domy túžime stavať aj my - v IDEÁLNYCH DOMOCH.